Viedeň/Bratislava
18. januára (TASR) - Druhé volebné obdobie stojí na čele Rakúska
Alexander Van der Bellen. Univerzitný profesor ekonómie a bývalý
predseda strany Zelených sa stal v povojnovej histórii krajiny vôbec
prvým opozičným politikom na poste rakúskeho prezidenta a prvou hlavou
štátu, ktorá nepochádza z radov buď sociálnych demokratov (SPÖ) alebo
ľudovcov (ÖVP). Vo štvrtok 18. januára bude mať 80 rokov.
Alexander Van der Bellen sa narodil 18. januára 1944 vo Viedni. Jeho
matka bola Estónka a otec Rus s holandskými koreňmi, čo prinieslo
budúcemu prezidentovi prezývku Saša. Ruštinu, ako prvý jazyk svojich
rodičov, sa ale nikdy neučil.
Z otcovej strany má šľachtických predkov, ktorí sa ešte okolo roku 1700
presťahovali z vtedajšieho Holandska do cárskeho Ruska. Odtiaľ časť
rodiny na jar roku 1919, teda po boľševickej revolúcii, utiekla do
Estónska a stadiaľ do Nemecka. Rodina si už v tom čase zmenila časť
priezviska zo šľachtického von na Van.
Prezidentovi rodičia sa z utečeneckého tábora vo Wernecku pri bavorskom
Schweinfurte presťahovali do Rakúska, pripojeného k nacistickej Tretej
ríši. Neskôr rodina ušla pred Červenou armádou do údolia Kaunertal v
Tirolsku, kde budúci prezident vyrastal.
Po absolvovaní ľudovej školy maturoval v roku 1962 na gymnáziu v
Innsbrucku. V tom istom roku začal študovať ekonómiu na univerzite v
Innsbrucku, štúdiá ukončil v roku 1966. O štyri roky neskôr získal
doktorát.
V rokoch 1968 - 1970 bol vedeckým asistentom na Inštitúte financií na
Univerzite v Innsbrucku. Paralelne pôsobil aj na Spolkovej akadémii
verejnej správy vo Viedni a na univerzite v hlavnom meste, kde bol
prodekanom aj dekanom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied (1990 –
1994). Odborník na financie bol profesorom ekonómie na univerzitách vo
Viedni a v Innsbrucku.
"Mojim domovom je Tirolsko, Viedeň, Rakúsko a Európa," hovorí
Alexander Van der Bellen. Jeho politickými vzormi sa stali americký
exprezident John F. Kennedy a bývalý rakúsky kancelár Bruno Kreisky.
Najskôr vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ale v
roku 1992 rozšíril rady rakúskych Zelených. V rokoch 1997 - 2008 sa stal
ich lídrom a v rokoch 1999 - 2008 aj šéfom ich parlamentného klubu, v
ktorom pôsobil už od roku 1994. Aj preto ho volajú "zelený profesor". V
rokoch 2012 - 2015 bol členom viedenského obecného zastupiteľstva a
krajinského parlamentu.
V poradí deviatou hlavou Rakúskej republiky sa Alexander Van der Bellen
stal po opakovanom druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa
uskutočnilo 4. decembra 2016. Porazil v ňom kandidáta pravicovo
populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera. Rakúsky
ústavný súd totiž vyhovel žalobe FPÖ, ktorá požadovala opakovanie
druhého kola volieb konaných 22. mája 2016 z dôvodu viacerých
nezrovnalostí pri zrátavaní hlasov. Slávnostnú prísahu zložil Alexander
Van der Bellen a funkcie sa ujal 26. januára 2017.
Úradujúci rakúsky prezident oznámil 22. mája 2022, že sa bude opäť
uchádzať o najvyšší post v štáte. Do súboja o kreslo prezidenta sa
zapojilo celkove sedem kandidátov. Umierneného, bývalého lídra strany
Zelených, ktorý kandidoval ako nezávislý kandidát, podporovali všetky
rakúske parlamentné strany okrem FPÖ.
Alexander Van der Bellen presvedčivo zvíťazil už v prvom kole
prezidentských volieb, ktoré sa konalo 9. októbra 2022, keď získal 56,7%
hlasov voličov a zaistil si druhé šesťročné funkčné obdobie.
Naposledy zavítal rakúsky prezident Alexander Van der Bellen na
Slovensko 5. októbra 2023, keď spolu s manželkou absolvoval neformálnu
návštevu našej krajiny. Počas nej sa v Slovenskej národnej galérii v
Bratislave stretol aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
0